Úsvit krvavé politiky (Coruscant)

Sebastian Rogarwhin

Sebastian sa už postaví, pripravený dať si miernu rozcvičku a pohrabať sa v astrodroidových obvodoch. Taký astrodroid sa na lodi vždy zíde. Po každom vážnom lete robí prehliadku lode a bez astrodroida sa takáto činnosť predĺži niekoľkonásobne. Vtom však začuje zvláštnu požiadavku jeho zamestnávateľky. "Robiť spoločnosť? Ako...myslíte, na krátky čas, kým si pôjdete ľahnúť?"

Sebastian Rogarwhin

Údiv z jeho tváre nezmizol. Ba naopak, iba s väčším nepochopením sa zahľadel do očí Asaneth. Myslí to vážne? Zabaviť? Ako má jej urobiť klaunovské predstavenie? Alebo čo od neho akože čaká?

"Ehm...zabaviť. Tak neviem, konkrétnejšiu žiadosť nemáte? Mám vám pustiť nejaký film, alebo hudbu, alebo ja neviem.... Zabaviť..." Neveriacky pokrútil hlavou. Žeby to aurodium začal ľutovať?

Asaneth Levathien

"Nebuď smiešny. Film? Hudbu? Nie, nie, to vôbec nie... Toho som si zažila viac než dosť!" Počas toho, čo bola uzavretá na planéte, kde sa vykonával jej výcvik nemala s ľuďmi takmer žiaden kontakt. Vždy sa stretávala len s Dookum, prípadne droidmi, ktorí tam pracovali. A s tými v podstate žiadna zábava nebola. Sociálna interakcia viazla niekde na bode mrazu a mohla sa akurát tak zhovárať sama so sebou, alebo viesť plytké konverzácie s droidmi o tom, ako sa dnes vyspala, čo chce na večeru a koho má dnes zničiť. V konečnom prípade to bol jeden z nich.
"Povedz, aké hry si hrával, ako malé dieťa...? Je hra na doktora v poriadku? Mal si rád želé? A prečo nosíš bradu? Na Dookum vyzerala... smiešne."
S mierne nadvihnutým obočím naňho vychŕlila spŕšku otázok, na ktoré čakala adekvátnu odpoveď. Mala ich ešte viac, no na tie bol čas.
"Chcem niečo sladké."

Sebastian Rogarwhin

Nie. Údiv stále neustupoval. *Robí si srandu. Musí si robiť srandu. Určite sa teraz vo svojej temnej duši kvalitne zabáva, ako sa budem strápňovať odpoveďami na detské otázky.* "Sladké....počkajte, pozriem sa."

Odišiel z miestnosti. Vošiel do potravinového skladu a obzeral sa po niečom sladkom. Vedel presne, kde niečo nájsť, ale skôr potreboval chvíľku sám pre seba, než čas na nájdenie čokolády. Naozaj to myslí vážne? Ktorý zdravý Sith si nájde nájomného lovca, poskytne mu desiatky miliónov za spoluprácu na chytaní a zabíjaní Jediov a Sithov a v prvý deň sa ho začne pýtať na infantilné otázky typu "máš rád želé?"? Nie, určite nie je zdravá, pokiaľ to myslí vážne. Prečo len mal ten pocit, že nanešťastie práve on sedí v lodi s psychopatistickým Sithom? Z toho množstva ľudí, ktorí si ho mohli najať, práve ona??

Vrátil sa s čokoládovou tyčinkou, ktorú jej podal s mierne nervóznym úsmevom. Chvíľku ticho stál a nakoniec sa nesmelo opýtal. "Vy...vy si nerobíte srandu, že? Vy vážne chcete vedieť o mojom detstve? O mojich záľubách? Prečo?"

Sebastian Rogarwhin

Prečo začínal mať pocit, že zase raz zaspal v kokpite a sníva sa mu hrozne absurdný sen?

"Oriešky....aha..." S naprosto prázdnym výrazom v tvári odišiel. Už bol tak zmätený, že nevedel ako sa má tváriť, tak sa netváril nijako. Vrátil sa do skladu. Odkusol si z tyčinky. Nestačilo. Z hornej police vytiahol fľašu. Lepšie, než strela do hlavy, čo bol jeho prvotný nápad. Poriadne si odpil a vrátil ju naspäť. Táto noc nebude krátka...

Zobral čisto čokoládovú tyčinku a vrátil sa k nej. Podal jej ju s výrazom: "Skús to zas vrátiť naspäť a vyhodím ťa z hyperpriestoru." Sadol si oproti nej do toho kresla. Poškrabal sa na hlave. *Kedy ten alkohol začne účinkovať?*

"Nie nemám rád želé. A ako malý som sa nehral hry. Vyrastal som v sirotinci, a jediná hra, ktorú som poznal, bolo, kto vydrží dlhšie znášať údery starších chlapcov. Potom, keď som ušiel, tak som sa hral na hru "uteč, lebo neprežiješ". A vôbec. Nerád spomínam na detstvo." Zdalo sa mu to, alebo sa mu jazyk začal príliš rozplietať?

"A čo sa brady týka. Neviem. Snažím sa vyzerať čo najprirodzenejšie. Piloti vesmírnych lodí ktorí sú čerstvo oholení a majú pekné róby sú zväčša podvodníci. V tomto odvetví je veľmi dôležité vyzerať prirodzene a nevzbudzovať pozornosť."

Asaneth Levathien

Mlčky čakala, dokým jej Sebastian vymení jej čokoládu, pretože už sto krát počula, že by jej z orieškov opuchol jazyk a potom by sa mohla udusiť a kto by potom nakopal Sidia do zadku? Nie nie, radšej si pekne počká na klasickú čokoládu, ktorá jej aspoň trocha nakopne skazenú náladu z toho, že sa vôbec musela dostaviť na Coruscant do blízkosti najsenilnejšieho Lorda Sitha v dejinách. Keď ju konečne uvidela, schmatla ju, opätujúc mu podobný nepriateľský pohľad, asi ako keď sa dieťaťu snažíte zobrať hračku a ono si neustále stojí za tým, že proste je jej a nikoho iného! Skúsene ju otvorila a hneď prvá kocočka skončila v jej ústach.

Bez slov taktiež načúvala, čo sa týkalo jeho detstva. V podstate vedela, o čo sa jedná. Väčšina detí v Galaxii zažíva podobný osud. A prakticky nikto s tým nič nerobí. Videla o tom veľa filmov, počula o tom mnoho, čítala snáď ešte viac. Dokonca jej hovorili, že sa má naučiť z utrpenia druhých a využiť ho vo svoj prospech. Takto má jedno emocionálne eso v rukáve, ktoré môže použiť neskôr. V kúte duše však s ním súcitila. Vyzeral ako zmoknuté kura. Zmoknutá nižšia forma života, ktorá potrebovala čokoládu. Dojedla zbytok, až na jednu kocku a natiahla ruku, aby mu ju podala.
"S čokoládou sa bije ľahšie, ako s lightsabrami. Ale nikdy mi tento patent neschválili. Ani Majster. Viem, že keď sa preješ čokoládou, tak sa ani nehneš. A máš zápchu. Blbé. Nevieš sa poriadne hýbať. Tak ti dám iba jednu. A okrem toho vraj "zaháňa zlú náladu". Alebo niečo také. Nepočúvala som." Mykne plecami, viac sa tomu nevenujúc.

"Ach tak, takže... môj majster bol vrah, ale poctivý vrah. Skvelé."

Sebastian Rogarwhin

Sebastian so zdvihnutým obočím sledoval, ako mu podáva čokoládu. Potom si ju nesmelo zobral a ticho dodal: "Dík." Zjedol ju rýchlo.

"No. Ako sa to vezme. Dooku rozhodne nepatril medzi zbabelcov s ohavnými plánmi. V istom zmysle som pre neho pracoval rád. I keď...počas vojny sa to už začínalo zvrhávať..."

Asaneth Levathien

"Počas vojny sme boli nútení robiť veci, ktoré neboli práve... fér, alebo podľa pravidiel. Kedy sa vlastne počas vojny niečo také robí? Veď aj vo filmoch o vždy tak je, že niekto nehrá tak, ako by mal...!" Oborí sa naňho, brániac tak svoje činy. Presviedčala jeho, alebo skôr samú seba, že všetky tie životy, ktoré boli zmarené jej rukou, ale aj rukou Dookuho za niečo stáli. Možno nie. Skôr nie, skôr boli akousi váhou pre Sidia a pre vzostup Impéria. Ona však robila väčšinou to, čo jej hovorili... čo jej prikázali.

"Ale popravde, nikdy som si nemyslela, že nebudete mať rád želé. Všetci ho majú radi."

Sebastian Rogarwhin

"Neviem. Počas vojny som si začínal uvedomovať, že už nie som ten malý chlapec bez domova, ktorý pre pár kreditov zabije inú bytosť. Keď som bol mladý, nevnímal som nič, len seba, len svoj záujem. Ale akonáhle sa človek dostane do vyššej spoločnosti, spoločnosť ho začína meniť. Okolie ho začína meniť. Činy ho menia. Skúsenosti, vzdelanie, a pohľad na svet ho zmení. Nemám v hodnotách zmysel pre vyššie dobro. Je mi jedno, či vojnu vyhrali separatisti, alebo republika, či sa z republiky stalo impérium alebo impérium ovládlo republiku. Viem však, že mi už nie je jedno, koho zabijem a prečo ho zabijem. Ale.. stále ostanem lovcom. Až do konca života..." Povedal. Alkohol už v jeho žilách koloval asi dostatočne, vzhľadom k množstvu informácií, ktoré zo seba dostal. Nehľadel na to, že si tu pred ňou vylieva srdce ako malý pubertálny chlapec v depresiách pred psychologičkou.

"No ale dosť už bolo semtinen....sentimentálnych rečí. Tak ma napadá... Nedáte si niečo na pitie? Mám tu zbierku celkom kvalitného "zboží" z rôznych kútov galaxie..." Už takmer nevnímal čo všetko hovorí. Ten alkohol bol fakt kvalitný a upil si z neho koľko....deci? Dva deci?

*Moožno by sme si mohli skúsiť súboj s lightsabrami. Určite by som ju porazil hehe...*

Asaneth Levathien

Počúvala jeho slová, ktoré z neho plynuli sami od seba. Nehovoril to však nejako príliš ľútostivo. Skôr zhodnocoval svoju situáciu, ako keby sa nad ňou pozastavoval, alebo ju nejako riešil. Však pohľad v jeho očiach prezradzoval, že mysľou prechádzal dni, mesiace a roky svojho života... časy, keď menil svoju osobnosť, avšak nie to, čím v skutočnosti bol. Ľudia sa nemenia... V konečnom prípade nie. Pudy, agresivita, zlosť, nenávisť... všetko ostáva. Je to začarovaný kruh, z ktorého sa výjsť nedá. Žiť v harmónii a šťastí je len dogma Jediov... Ich slepota, ktorá ich viedla k myšlienke, že život sa dá tak jednoducho viesť bola len ilúzia... Pretože nič, ako Utópia neexistuje. Neexistuje nič, čo by bytie a existenciu dokázalo doviesť k dokonalosti. Oni si to mysleli. Mysleli si, že keď splynú so silou a so svojím poslaním, tak urobia svet lepším. Opak bol pravdou. Všetky ich činy zatiaľ viedli len ku skaze a deštrukcii.

Istým spôsobom sa pousmiala. Nebol to smutný, no ani šťastný úsmev... Bol to úsmev zvedavej osoby. Pozorovateľa, ktorý uvidel niečo, čomu by sa mohol venovať viac, než len na pár krátkych minút. A to, že Sebastian bol očividne mierne v podnapitom stave. To jej dávalo možnosť sa dozvedieť viac, čo by mohla využiť v budúcnosti... Záleží už však od neho, v akom zmysle. Jeho ponuka však znela zaujímavo... Veď... Prečo nie? Majú dvadsať hodín. Dosť aj na to, aby vytriezveli.

"Ak ti to teda nebude chýbať... a ak to nie je nejaký náklad nejakého Hutta. Nechcem mať za zadkom dve tony sádla, ktorého hlavným cieľom je pomstiť sa za jeho vypitý alkohol."

Sebastian Rogarwhin

"Nie, je to moje... Počas vojny som sa venoval obchodu a tak, a všetky provízie som si odložil aha..." Postavil sa. Privrel oči. Nasilu ich otvoril. *Niečo sa pokazilo s umelou gravitáciou?* Podišiel k dverám a na sekundu sa musel prichytiť steny. To už ale nabral konečne stratenú rovnováhu. Už sa cítil v pohode. Kývol na Asaneth, aby ho nasledovala a bez toho, aby počkal, či naozaj vstane, alebo ho nechá ísť samého sa pobral do svojho skladu. Na stene zadal do tabletu jednoduchý príkaz a horná polička sa vysunula a klesla až k nemu. Mal tam veľké množstvo rôznych fliaš, krabíc, sáčkov a ktovie čoho všetkého. Vzhľadom k tomu, kde to uchovával bolo viac-menej jasné, že sa jednalo o exkluzívny tovar ktorý získal za obchody a za splnené misie, a ktoré si kúpil ako suveníry, či len tak, pretože sa cítil byť chvíľku bohatým.

"Óo....toto som už dlho nemal." Vytiahol jednu z krabičiek a otvoril ju. Boli tam tmavozelené okrúhle cigary. Vytiahol dve z nich. Strčil ich do vrecka na veste a do ruky zobral jednu takmer náhodne vybranú fľašu. Stlačil tlačidlo na tablete a polička sa vysunula naspäť k stropu.

Keď sa vrátil, sadol si do kresla a otvoril fľašu. Pozrel na obal. "Hm...jemný likér z Manaanu. Potrpíte si aj na poháre?" Nechcelo sa mu ísť až do druhej miestnosti a doniesť dva. Navyše. Vždy sa takýmto spôsobom nejak zničili, rozbili a podobne. Vytiahol z vrecka jednu z cigár. "Pravá kvalita od Hilgariovcov z Coruscantu. Kúpil som si ich za prvú poriadnu výplatu od Cad Banea. Dáte si tiež? " Priložil si ju k ústam, položil fľašu na zem, a z opasku si nemotorne vybral kovový predmet. S tichým laserovým zabzučaním sa miestnosťou rozlialo modré svetlo. Sebastian si priložil svetelný meč k cigare a za malú chvíľu sa na jej konci roznietilo zelené svetielko. Následne meč vypol a odložil späť. *Who is the bitch now?*

Asaneth Levathien

Vstala a pomalým krokom ho nasledovala sledujúc jeho mierne podnapitý krok, z ktorého sa v duchu trocha zasmiala. Naozaj fascinujúce. Donútila ho dostať sa do takéhoto stavu ona...? Poriadne sa napil vtedy, keď išiel po jej čokoládu? Zvykla si, že sú ľudia z nej zúfalí... že kričia, že prosia... že aj droidi, ktorí ju vlastne vychovávali hlásili poruchy akonáhle sa s nimi začala hádať a aj ich umelá inteligencia, alebo pamäť nebola dostatočne rozvinutá a vyspelá na to, aby mohla konkurovať fantázii, vynaliezavosti a nevystatosti malého dieťaťa, ako bola ona. Pravdepodobne jej to ostalo až do teraz, pretože aj Sebastian s ňou očividne stráca všetky nervy.

Vyhovoval jej však, že jej ukázal svoju tajnú skrýšu, kde uchováva raritné provízie. Skvelé. Postupne sa dostane bližšie a bližšie k osobnejším veciam. K veciam, ktoré sa dajú využiť... K veciam, ktoré budú slúžiť ako eso v jej rukáve.

"Manaan? To je moja rodná planéta... Ahtianský likér je jeden z najlepších, alebo aspoň sa tak hovorí. Ja som ho nikdy neochutnala." Domov... Nie. Rodná planéta. Už to dlho domov nebol. Bola to proste len planéta, jedna z mnohých, kde sa započal jej život. Dlhšiu dobu sa snažila odosobniť sa od podobných myšlienok... a byť poslušný učeník... A splniť tak majstrove očakávania... V poslednej dobe sa jej to aj celkom darilo. Alebo si to aspoň myslela.
"Nie, ďakujem." Vedela, že vlastní lightsaber. Ale že ho využíva na takéto malichernosti je priam výsmech všetkým, ktorí ovládajú silu a niektorú z foriem boja... Vlastne sa aj čudovala, že si ho nechal. Na jeho schopnosti je to príliš silná zbraň, tak ako aj na jeho reflexy. Kto vie, čo s ním dokáže.

Sebastian Roharwhin

"No vidíche, tach cho je pochom zuamenie." Povedal cez cigaru v jeho ústach. Potom si ju vybral, vyfúkol zelený dym a pokračoval. "Musíme si dať spolu. Ale čo ja tu budem... Nie som tak nekultúrne hovädo, ako vyzerám." Postavil sa. Na tablete ešte nakonfiguroval zvýšený výkon filtrácie vzduchu. Keď sa trochu rozhýbal, získal aj lepšiu koordináciu a lepšie sa zvládal sústrediť. Tá fľaša, z ktorej si odpil, totiž neobsahovala len alkohol ale aj iné omamné prísady, ktoré dokážu rôzne meniť vplyv na CNS podľa momentálnej aktivity svalstva a mysle. Jednoducho povedané, ste tak omámení, ako to potrebujete. Ak len sedíte a rozprávate, chcete rozprávať viac. Ak robíte zaujímavé činnosti, užívate si ich viac. Ale ak sa potrebujete pohybovať a sústrediť, tak ste zrazu pozornejší.

Doniesol dva sklenené poháre. Nalial biely likér do polovice každého z nich a jeden jej podal. Cigaru mal zase v ústach. "Ech sa páši." Vychutnal si ďalšie potiahnutie a vyfúkol dym. "Prepáčte, zabudol som sa opýtať: Vadí vám dym?"

Asaneth Levathien

"Nie, to je v poriadku." Planéta, na ktorej vyrastala sa nepodobala práve na Naboo, alebo na niektorú z republikánskych planét, kde by mohla poskakovať v tráve, dýchať čerstvý vzduch a hrať sa so zajačikmi, ktorí by pobehovali na trávnatých lúkách a potom skákali do vodopádov... Nie... Planéta, na ktorej vyrastala ona nemala dokonca ani menom, pretože sa nachádzala v Neznámom sektore, kde ani ľudia, ani miesta, ani činnosti, tak skazené, tak temné, tak zvláštne... nemajú mená. Hlavnou prioritou je prežiť. A najlepšie sa na nej prežívalo vo vnútri. Uzavretá základňa a more času, ktoré sa len ťažko nejako efektívne využívalo. Chcela chodiť na misie s Dookum, chcela pomáhať svojmu majstrovi a ísť niekam preč... Avšak to, že bola utajovaným učeníkom mala len omedzené množstvo možností, čo by mohla robiť.

Pohár si zobrala a poriadne si odpila. Nebol to pomaly ani alkohol, aj keď tam bol cítiť... bola to skôr sladkosť. A ona sladké rada, preto jej to problém nerobilo, keď to do seba hodilo celé. Mierna vanilková príchuť, možno so štipkou škorice... veľmi známe. So spokojným úsmevom sa oprela o gauč.
"Ako si sa dostal k tomu lightsabru?"

Sebastian Rogarwhin

"Fajn.." Sadol si do kresla a opäť si labužnícky potiahol z cigary. "Lightsabru? Nuž...konkrétne tento.... Cad Bane dostal misiu zabiť istého skorumpovaného Jedia, ktorý ohrozoval kráľovnú jednej separatistickej planéty. Spomínam si, ako som sa zmenil na jeho pilota a prišiel som k nemu, oznamujúc mu, že musíme odletieť, pretože sa tu blíži konvoj separatistických krížnikov. Cad Bane to ale pokazil, pretože, on mal za úlohu zneškodniť toho pilota, no vyskytli sa problémy s väčším zabezpečením, než sme čakali, takže keď som sa s tým Jediom dostavil na loď, stáli sme tam oproti sebe s tým pravým pilotom a ten Jedi na mňa pozerá, nechápajúc, čo sa deje. To isté ten pilot. Samozrejme, aj ja som bol prekvapený, že nie je mŕtvy, ale s mojím tréningom som sa okamžite spamätal a využil situáciu, a zakričal som: "Bože môj, poslali tu moje dvojča! Je to nájomný lovec. Utekajte!" S tými slovami som vybehol z lode. Ten Jedi bol tak hlúpy, že vytiahol meč a okamžite ho zabil. Keď vyšiel za mnou vonku, bol dokonca tak neopatrný, že mal meč vypnutý. Ja som mal ale narozdiel od neho svoju zbraň v ruke a strelil som skôr, než siahol rukou k opasku. Ach... Zbožňujem momenty prekvapenia. Jediovia sa nikdy nestihnú riadiť silou ale vykonajú inštinktívne prvú vec, ktorá ich napadne. Samozrejme, takéto misie by som neskúšal proti skvele vycvičenému masterovi ako Yodovi alebo Winduovi. Ale na toho rytiera to stačilo. A jeho meč som si zobral so sebou. Je to šikovná zbraň. Nie že by som ňou vedel nejako efektívne narábať, ale mnohokrát mi už pomohla. Už len na odlákanie pozornosti. Vlastne... ešte nikdy som si neskúsil normálny súboj s ligtsabrami."

Celkom zaujímavá historka. A aj pravdivá. Ak by klamal, alebo si vymýšľal, jednoducho by to vedela. Kto je šikovný, získa viac, než pôvodne plánoval...
"A chcel by si...?" Spýtala sa so zvedavosťou. Ona nie je až natoľko priopitá na to, aby ho z vášne zabila, a on zas nie je natoľko opitý, aby zabil sám seba. A keď a nie teraz, tak možno neskôr.
"Možno by som ti mohla dať pár lekcií." Čo by pre ňu tiež bolo výhodné. Je lepšie mať aspoň trocha cvičeného, ako absolútne neschopného podriadeného. Všetko sa dá. Dokonca aj poraziť génia tvrdou prácou.

Sebastian Rogarwhin

"Či chcel...neviem...niekedy by som si to možno vyskúšal. Teraz na to ale nemám náladu. Aj tak vždy preferujem strelné zbrane. Sú tak..." Vytiahol svoju mohutnú blasterovú pištoľ. "...mohutné, rýchle, barbarsky silné a efektívne. S trochou výcviku aj neskutočne presné.." Vložil cigaru do úst a opäť potiahol. Následne odložil zbraň na krabicu vedľa neho. Zdvihol zo zeme svoj pohár. Fúkol si trochu dymu do pohára a následne ho vypil. Dvihol fľašku a spýtal sa: "Ešte jeden?" Nečakal na odpoveď a začal nalievať...

"Preto ich nemám rada. Sú príliš neobratné..." Dodá ešte. Mohnutné, barbarské. Dokonalo to vystihol aj s dôvodmi, prečo ich nemá rada. Jedi, alebo Sith musí mať jednoducho rýchlosť, svižnosť, ladnosť. Dokým niekto zamieri s blasterom... trvá to dlho. Sama jeden nosí, no je to skôr pre to, že by sa niekedy mohla ocitnúť bez lightsabru.
"A... Sebastian... Aké filmy tu máte?" Spýta sa a automaticky k nemu natiahne ruku aj s pohárikom, do ktorého začal nalievať likér svetlej farby.

Sebastian Rogarwhin

"Neobratné...Cha! Desať rokov výcviku a rýchlejšie vytiahnem, zamierim a vystrelím zo svojej zbrane, ako vy siahnete k svojmu opasku. Keď poznáte svoju zbraň dokonale, mierenie nie je absolútne žiaden problém. Je to jednoduchšie, než chytiť váš meč do vopred nacvičenej polohy. A stačí, že ste odo mňa vzdialená aspoň tri metre a skôr, než prídete na dosah vášho lightsabra, tak máte prederavený hrudník. Verte mi, viem o čom hovorím. Teda, pokiaľ sa bavíme na rovine priemerne vycvičeného Jedia. Možno s asanáciou vašej osoby by som týmto spôsobom "kto z koho" neuspel. Ale v mojej práci sa dá veľa naplánovať. Často do takýchto situácií nedostanem. Naposledy na Kashyyku. Vtedy som uspel." Viac k tomu nepovedal. Obrátil do seba druhý pohár a potiahol z cigarety. "Filmy? Ani neviem. Mám tu celú databázu, pozrite si sama, na čo máte chuť." Vstal, zobral tablet do ruky a chvíľku do neho niečo písal a následne jej ho podal.

Zdalo sa, že Sebastian vedel, o čom hovorí. Aspoň z jeho vlastného pohľadu. Ona blaster takmer nikdy nepoužívala... veď načo aj. S lightsabrom omnoho jednoduchšie odrazí strely, omnoho ľahšie sa prebije cez zátarasu klonov, droidov, alebo iných nepriateľov. S týmto je všetko jednoduchšie. S blasterom sa nedá byť takmer na dvoch miestach naraz. S dostatočnými skúsenosťami a zručnosťou mal lightsaber omnoho pozitívnejšie vyhliadka. Avšak teraz, keď Rád bol skoro vyhubený sa zdalo, že táto zbraň sa stane zbraňou minulosti a predkov... nie generácií, ktoré nadídu po nej.

Zobrala tablet do ruky. Nemala chuť sa hádať nad tým, či je lightsaber lepší, než blaster. Zbežne prešla celú databázu, nehľadajúc nič konkrétne... videla však väčšinu z toho, čo tu mal. Takmer všetok voľný čas, čo mala v Neznámom sektore venovala filmom. A všetkému, čo v nich bolo, kde ľudia prežívali iné životy, ako v skutočnosti. Keď bola menšia, dokonca si predstavovala, že je tam... v tých krásnych dokonalých filmoch, kde je vždy dobrý koniec. Potom ich prestala pozerať. Sama nevedela prečo. Upla sa skôr na ťažšie, so zložitejšou a dozaista aj temnejšou myšlienkou. Možno preto, že v jej živote šťastný koniec existovať nebude a ona si to uvedomovala.
"Sebastian..." začala s mierne šibalským úsmevom... "...už si sa niekedy bozkával?"

Sebastian Rogarwhin

Kým si prezerala filmy, vychutnával si cigaretu. Poriadne potiahol do pľúc a vydýchol. Skúšal vypúšťať aj kolečka, no veľmi mu to nešlo. Zrovna keď začala svoju otázku, potiahol tabakový dym do pľúc.... A následne sa ním skoro udusil. Rozkašľal sa a istú chvíľu trvalo, než nabral dosť kyslíku na to, aby sa jeho mozog vyrovnal s otázkou ktorú položila. hľadel na ňu s otvorenými ústami asi 5 sekúnd. Z jej tváre však vyčítal, že nepočul zle. Povedala to. A myslela to vážne. Aspoň sčasti. Sčasti si vychutnávala jeho zmätený pohľad a iste sa nevedela dočkať, čo odpovie.

Po chrbte mu prešli zimomriavky. Na čele ho zalial studený pot. Čo tak má asi odpovedať? "Ehm....? Bozkával....?" Chvíľku na ňu pozeral. "A vy?" Otočil otázku proti nej. Ak chce odpoveď, tak nech začne ona...

Pravdepodobne si myslel, že otázku dokonalo obrátil proti nej... On však nerátal s tým, že niečo ako ostych nepozná. Že žila mimo spoločenských konvencií, že jednoducho nebola učená nejakým pravidlám. Nič nie je pravda, všetko je povolené.
"Takže tak? Dobre. Otázku za otázku. A nie. Si na rade."

Netušil, že odpovie tak rýchlo, ale to nič nemenilo na veci. Nechcel ju zahanbiť. Chcel počuť jej odpoveď. Netušil, či povedala pravdu alebo nie. V podstate na tom ani nezáležalo. Ani on jej nemusel povedať pravdu. Čo bola táto hra? Čo tým chcela dosiahnuť? Chcela ho spoznať, chcela nájsť jeho slabé miesto, chcela sa zabaviť, chcela ho strápniť, chcela ho zviesť? Alebo si chcela len skrátiť túto dlhú cestu nezmyselnými otázkami? O čo jej v skutočnosti išlo? Toto ho zaujímalo viac, než odpoveď na túto jednu čiastočnú otázku...

"Áno... Teraz vám položím ja jednu otázku. Prečo ste sa stali Dookuho učeníčkou? Prečo ste pre neho pracovali? Prečo ho chcete pomstiť?"