Úsvit krvavé politiky (Coruscant)

Asaneth Levathien

Je zvláštne, ako sa svet mení... Transformuje, ako cez kaleidoskop snov a ideí a my, znetvorení tým, čím skutočne sme... prežívame. Zväčša sa bojíme samých seba. Bojíme sa toho, čo je v nás a čo by mohlo vyplávať na povrch, len tak nakuknúť, prenechať riadenie niekomu inému... Vypustiť to zviera. Zlosť. Nenávisť. Všetko to, čo nás nerobí človekom a osobou, čo cíti. Ako zvery, nespútané, neskrotné vedené pudmi. Negatívnymi pocitmi. Túžbou, horko-sladkou mocou. Byť vedený len tým, čo je našou podstatou. Tak veľmi sa toho bojíme, že nachádzame tie okovy niekde inde. Asketický život, odriekanie si. Niečo také Sith prakticky zažiť ani nemôže. Sme tí, čo si robia čo chcú. Berú čo chcú. Tá opojná chuť vlastníctva. Návyková, akoby sa na svet pozerala cez stenu dymu a osoby sa len mihali realitou. Pár chvíľ po jeho smrti. Je úžasné získať niečo, po čom túžite. Vlastníctvo je však smutná vec. Už to nie je to vzrušenie z toho, že to získate. Proste... zväčša to dostanete a neviete čo s tým. Je to ako pokazená bábika. Nehovorí. Už neplače. Len sa otupelo díva, pozoruje, mlčí. Čaká.

Jej kroky boli ľahké. Ticho a rýchlo našľapovala. Vedela totižto, že ide neskoro. Istým spôsobom ju to trápilo, ale možno len niekde v kútiku duše. V konečnom prípade platí ona. Keď sa chce dať poriadne do balíka, musí jednoducho počkať. A on veľmi dobre vie, že služby pre Temnú stranu sú vždy veľmi výhodným obchodom. Jednoducho povedané - držať hubu a krok. Veľmi stručné podmienky. Sebastian ich po niekoľkých jednaniach veľmi dobre pozná, preto nevidí žiaden problém v tom, že by nastali akékoľvek komplikácie v dohadovaní sa na podmienkach. Pár tých otravených idiotov so svietiacimi paličkami už zabil. Pár naviac mu dozaista zlepší skóre, aj povesť.

Poznala ho už relatívne dlho. Bol to skvelý lovec odmien. Vždy pôsobil vcelku kľudne, s ničím sa veľmi nepáral a robotu mal vždy hotovú v daný termín na dohodnutom mieste. Profesionál, ako má byť. Dokonca sa raz aj rozprávala s jej majstrom, že by bol skvelým Sithom, ak by jeho Sila bola väčšia. Bohužiaľ, takto musel ostať len nejaký pomyselným pešiakom, ktorý teoreticky mohol zmeniť dosť udalostí. Možno. Nedáva tomu veľkú nádej. Ak jej však pomôže, tak je jej to prakticky jedno. Vždy ho môže vymeniť, síce za niekoho trocha horšieho, no lepšie, ako nič. Sebastian mal svoju povesť, svoje vybavenie a svoje schopnosti. Svoju akúsi česť obchodníka. Alebo skôr vedel, čo by ho postihlo, ak by sa rozhodol pozmeniť podmienky.

Sklíčko v kaleidoskope sa pootočilo. Corucsant sa zmenil. Jeho ulice sa zdali ešte temnejšie, nebezpečnejšie, než predtým. Sithke to nevadilo. Zabila Vadera. Síce špinavo a nečestne, ale aj na to, aby sa za ním dostala boli potrebné určité skúsenosti a zručnosť. Mladá žena Twilekov postávala na rohu, pravdepodobne predávala svoje telo. Lákala mužov svojím prirodzeným šarmom a oni sa nechávali zviesť. Sladká pieseň v ich hlavách ešte znela, keď im po bezbožnom sexe kradla peniaze a mizla. Spodina. Niekoľko sto metrov nad jej hlavou si práve nejaký politik užíval na jednej z mnohých osláv. Tu deti drogovali, opíjali sa pomaly od pätnástich, hľadali únik. Istým spôsobom bola rada, že aspoň do šiestich rokov zažila niečo také, čo sa dá nazvať nevinnosťou. Tu sa narodíte rovno do najväčšej a najšpinavejšej kaluže. A žijete. Málokedy s tým niečo urobíte. Je to proste tak. Základom je prijať osud. Prijať smrť. Určitým spôsobom prijať Temnú stranu a naučiť sa s ňou nažívať.

Vošla do prítmia baru, zvláštny puch zmiešaný s alkoholom, potom a boh vie ešte čím sa niesol celou miestnosťou. Bolo tu primerané množstvo ľudí na túto kvázi nočnú hodinu. Bol to ešte slušný podnik v porovnaní s tým, čo sa tu dalo nájsť. Asi preto, že nebol v priamom centre diania všetkých nelegálnych činností a obchodov. Zložila kapucňu a odhalila tak tvár. Hneď ho spoznala. Stále v kúte, stále pri prázdnom stole, stále sám. Na tvári sa jej objavil takmer nepatrný úškrn, keď kráčala krížom cez miestnosť Silou hľadajúc, či tu nie je nejaká nežiadaná osoba alebo kreatúra. Nevidela ho pomerne dlho. Zostarol. To však neznamenalo, že oševidel. Relatívne mladý, v najlepších rokoch, dobre vyzerajúci. Pravdepodobne po ňom ide dosť veľká fúra žien. Už len pre to, že má okolo seba tú typickú auru zlého chlapca. Mierne zarastená brada mu dodáva akúsi mužnosť jeho tvári. Vlasy ako vždy nebadalo rozburdané, no stále dokážu v poriadku nájsť chaos.
"Prehľadávaš terén? Alebo si sa ma nevedel dočkať? Humor je pre Sithov neobvyklý. Záleží od povahy. Sadla si na stoličku oproti nemu a upriamila naňho pohľad.

Ten chlap snáď nikdy nestratí svoj optimizmus. Alebo odvahu. Niekto by to nazval až pošetilosťou, že si v prítomnosti Sitha, alebo osôb im podobným tak verí. Ako keby sa nechumelilo. Možno mu určitú istotu dodávalo aj to, že tiež nie je hlupák a že tiež neprichádza neozbrojený. Vždy ju však udivovalo, s akou suverénnosťou vedel jednať. Prakticky mu aj asi bolo jedno, kto je kupcom. Hlavne, že platí a to mu stačilo.
"Tak dlho sa nezdržím. Ani ty. O chvíľu odchádzame, tak to dopi." Odvetí pokojne a lakťami sa oprie o stôl, vytvoriac tak akúsi striešku.
"Obávam sa, že zostávať na Coruscante viac, než je potrebné je pre niekoho, ako som ja príliš... riskantné. Nie som blázon, viem zhodnotiť situáciu. V hlase sa jej zračil akýsi druh obavy. Možno o vlastnú kožu. Veď ako aj... je v samotnom srdci Impéria. A ona je dostatočne hľadaná na to, aby ju do piatich minút zbalili v prípade, že by som prišlo zopár Imperátorových psov.

"Myslíš si, že po osobe, ktorá zabila Vadera nepôjdu ako po štvancovi? Idú po mne obe strany. A povedzme, že ani jedna z nich nie je práve krotká a ľudomilná. Vojakov sa neobávam. V meste je Imperátor. Aj to najmenšie narušenie v Sile si všimne. Už dozaista vie, že niekto, koho hľadá je blízko. Veľmi blízko." Odvetí podobným tónom, rázne a rozhodnuto. Nemieni riskovať, aj keby mal desiatky únikových východov. Dartha Sidia pozná aj osobne. Vie veľmi dobre, čoho je schopný... a čo dokáže. Čo môže urobiť. Bude potrebovať väčšiu moc na to, aby porazila niekoho takého. Možno dokonca učeníka. Možno sa dokonca znížiť aj k niečomu takému, ako je spojenectvo. Na to však nie je čas.
"Kde máš loď? Dúfam, že si sa pobalil. Toto nie je výlet na Zeltros." Oprie sa o stoličku dúfajúc, že čoskoro opustia túto planétu.

Očividne ho jej slová rozladili. Optimizmus prešiel. Pravdepodobne sa premáhal, aby jej niečo nepovedal, no zdá sa, že si to rozmyslel. Mal by si. Najlepšie tri krát. Platí ona. Bodka. Tým to hasne. Ak chce odletieť teraz, odletia teraz. Nemieni riešiť niekoho príliš vysoké ego len kvôli tomu, že ho rodičia neposlali do Chrámu Jediov. Opäť si zakryla tvár kapucňou tak, aby jej nebolo vidieť do očí a do plášťa sa ešte viac zababušila. Nemala záujem o problémy, alebo rozruch. Proste chcela ísť preč. Aj tak je to zlé miesto na stretnutie. Nerada sa zahráva s ohňom a radšej ide na istotu. Zvrtla sa na päte a zamierila svižným krokom k východu, cestou kontrolujúc, či nikto na nich neuprel zrak, alebo si nevšimol ich odchod. Zhlboka sa nadýchla relatívne čerstvého vzduchu, vždy lepšieho ako ten, čo bol vo vnútri.
"Veď." Odvetí pokojne a ani sa k nemu neotočí.

Viedol ju zvráteným labyrintom nočného Coruscantu v jeho najnižších leveloch. Ona niečo také nezažila. Túto biedu. Vcelku si aj vybavuje, že do svojich šiestich rokov bola šťastné dieťa. Matka bola obchodníčka, dokonca mala aj určitú politickú moc, preto sa dalo povedať, že Asaneth bola zabezpečená vo všetkých smeroch. Mala vždy čo do úst, strechu nad hlavou, slušné podmienky, vzdelanie. No aj napriek tomu v nej niečo klíčilo. Potenciál. Horizont možností. Jej postavenie bolo neutrálne, ba priam až nevinné. Otázkou už len bolo, kto prvý potiahne figúrku a kto zadá jej postavenie. Jediovia váhali, prvý prišiel Dooku. Možno by už aj teraz bola mŕtva... Po tom, čo boli Jediova vyvraždení a lovení. A možno by sa teraz kŕčila niekde v kúte neveriac vo vlastnú silu a prežitie. Možno by bola niekto úplne iný. Keby. Avšak teraz je tu. So Sebastianom. Na úteku. Vlastne bez možnosti výberu. Vždy lepšie, ako byť tuhé mäso.

Následovala ho po točitom schodisku, čím sa dostali do ďalšieho poschodia. Obrovský hangár pôsobil tichým, pochmúrnym a chladným dojmom. Skoro takmer ako každá loď Impéria. Až na tú strelitu. Vždy podozrievala Sidia zo strachu z baktérií a vírusov. Loď spoznala takmer okamžite, keďže ju už zopár krát videla aj v akcii. Je to naozaj dobrá loď, ktorá je vhodná aj na dlhšie cestovanie a na náročnejšie bitky, ako je len strieľanie do prázdna vesmíru. Sebastian bol tým aj samozrejme známy. Jeho modifikovanú loď považovali za skvost. Pre ňu to bola loď ako každá iná. Nikdy sa do toho nevyznala a prakticky jej to bolo jedno, dokým prežila, alebo sa dostala tam, kam chce. Bez pozvania sa dostala mostíkom až dnu...

Nikdy si úplne nezvykne cestovať. Radšej je nohami pevne na zemi, ako keby mala hore dole poletovať. Vo vesmíre sa vždy stane niečo zlé. Vždy sa niečo vymkne kontrole. Vždy to niekto pokazí. Vždy niekto umrie. Už len kvôli tomu nerada cestovala, aj kvôli nepohodlnosti, ktorá to obnášala. Sadla si na jednu z bedničiek, ktoré tam boli len tak nedbalo uložené, pravdepodobne s náhradnými súčiastkami, alebo iným tovarom, s ktorým Sebastian obchodoval. Nikdy neviete, čo môžete nájsť v lodi lovcov odmien. Gumené kačičky v menu asi nebudú, no dozaista sa tu nájdu nejaké zaujímavé úlovky, prípadne trofeje. Popravde by ju to aj celkom zaujímalo. Už od malička všade strkala nos, aj kde nemala, čo sa často obrátilo proti nej. Mierne napätie, ktoré pocítila tesne po zapnutí umelej gravitácie ignorovala. Vždy jej po tom bolo nevoľno. Pokojne zatvorila oči a len vnímala, ako plynie čas. Nechala ho bežať, cítila, ako sa vzďaľuje od Imperátora a jeho moci. Jej nervozita a ostražitosť pomaly poľavovala a ona si konečne mohla aspoň ako-tak oddýchnuť. Po chvíľke počula Sebastianove kroky.
"...vďaka." Zamrmle. Sith nie je vďačný. Asi je zvláštna. Zobrala si od neho podivný zlepenec v tvare tyčinky. Áno, to je presne tá nepohodlnosť.
"Potrebujem sa dostať do Neznámeho sektoru. Alebo kdekoľvek ďaleko, kým sa to neukľudní. A možno cestou zabiť pár nepohodlných Jediov, alebo Sithov, záleží od nálady. A možností." Odkusla si. Chutilo to ako blato, ale už prvé sústo celkom zasýtilo.

Chvíľu si prezerala mapu a hľadala najvhodnejšie miesto na to, aby sa tam ukryla. Pomaly prechádzala od Coruscantu z Jadra cez ďalšie vrstvy až dospela k Tarisu, ktorý sa zdal dostatočne vzdialený, aj dostatočne bezpečný na to, aby sa tam na istý čas usídlila, než vymyslí, čo bude ďalej. Vader je mŕtvy. Ďalší cieľ sú pešiaci. Na Sidia sa ešte naozaj neodváži. Možno si nájde zopár spojencov, avšak nie takýchto žoldákov, ako je Sebastian, ktorí by ju mohli zradiť kedykoľvek by chceli.
"Taris. Tam pôjdeme. Dúfam teda, že máš dostatok času. Samozrejme, za príplatok. Vernosť oceňujem." Upriami naňho trocha zvedavý pohľad čakajúc na jeho možnú reakciu, z ktorej by dedukovala jeho myšlienky.

"Zatiaľ nemám konkrétny plán. No chcela by som si ťa najať dlhodobo. Povedzme, že za istý dostatočne vysoký príplatok, aby si za to mohol každý deň riskovať život. Plánujem postupne odchytávať všetkých Jediov a Sithov." Vstane a s tyčinkou v ruke sa nenáhlenými krokmi presunie do zadnej časte lode, kde ju už čakal vcelku pohodlne vyzerajúci gauč, na ktorý si následne sadla. Zhlboka sa nadýchla psychicky a fyzicky sa pripravujúc na cestu v hyperpriestore. Prišlo jej dosť komické, že o sebe takto hovoril. Možno bol poctivý obchodní, no od ľudí ako je on nikdy nikto nemôže vedieť, čo by mohli očakávať. Žijú svoj vlastný, akýsi iný život, s vlastnými pravidlami a podmienkami, ktoré aplikujú na každého a všetko okolo seba bez výnimky. Podobne ako Sithi. S tým rozdielom, že zbaviť sa Sitha, alebo si ho kúpiť, je pomerne náročná záležitosť.

Asaneth Levathien

Ani ju veľmi neprekvapovalo, že takto reagoval. Darth Sidius je mocnejší a bohatší, než ktokoľvek v Galaxii a pravdepodobne väčšina žijúcich bytostí by sa pod vplyvom takého veľkého množstva kreditov rozhodla zapredať svoju rodinu, priateľov, morálne zásady a všetko, čo im bolo kedysi posvätné. Mala ich pomerne dosť. Dosť na to, aby sa vedela dostatočne zabezpečiť. Dosť na to, aby vedela vyplatiť lovca odmien, ako je Sebastian. Na perách sa jej objavil takmer nepatrný úškrn.
"Čistá jednokrátová tehlička. Bez jedinej poškvrny. Jedna na začiatku, druhá na konci." Povie pokojným hlasom, nevšímajúc si tak jeho entuziazmus, ktorý tak odrazu vzbĺkol.

Asaneth Levathien

"Nechcem, aby sa mi nejaký nevytancovaný idiot plietol pod nohy. A už vôbec nie neschopný. S nikým v podstate nemám dostatok skúsenosti a ty si mi pripadal ako niekto s dostatočným rozumom a schopnosťami." Viac vedieť nepotreboval. Nepotreboval vedieť to, že Dooku jej hovoril, že ak by potrebovala niekoho s podobnými vlastnosťami, má sa dozaista obrátiť na Sebastiana. Nechcela však, aby mu príliš stúplo ego. Ešte by si niečo pomyslel a ona by to potom musela riešiť. Na niečo také nemá chuť. Ani náladu. Teraz, ani v blízkej budúcnosti.
"A spím na posteli." Odvetí pohotovo odkusnúc si z tyčinky.

Asaneth Levathien

Mladého muža pravdepodobne tá radosť prejde, akonáhle zistí, že to nebude prechádzka ružovou záhradou. Nič také sa teda podnikať nebude. Zastávka na Tarise, ktorý kedysi prežil genocídu bude len vcelku svetlým spestrením a relatívne dobrým začiatkom. Je zvláštne, ako sa ľudia dajú podplatiť niečim takým nepodstatným ako sú peniaze. Silný spojenec, no takmer vždy skorumpujú dušu viac, než moc Temnej strany. A je ešte zvláštnejšie, dokonca väčšmi smiešne a komické, ako si na tom neuveriteľne zakladajú. Vždy ju istým spôsobom pobavilo, že niektorí jedinci sú takí rozhadzovační a malicherní, že ich jediným hriechom je chamtivosť. Pravú hodnotu existencie musí spoznať každý sám.
"Po pravde, je mi to jedno, kde budem spať, hlavne nech je to posteľ." Odfrkne dojediac posledný kúsok tyčinky, ktorú by nedala ani prasaťu, nietože človeku, ktorý potrebuje živiny. Mala skôr chuť na poriadnu dávku mäsa, ako na niečo, čím sa napchávajú asi len títo vesmírni piráti, ktorých chuťové bunky odumreli počas ciest hyperpriestorom. Jej úškrn sa však väčšmi rozšíril, akoby sám od seba, keď vyslovila svoju poslednú požiadavku. Väčšina osôb by niečo také od Sitha nečakala. Vlastne... niečo také čakať od Sitha by bolo ako čakať od Sidia tancovať oslavné tance dažďa s tupým generálom Jar Jarom Binksom.
"Mám už len jednu požiadavku. Rob mi spoločnosť."